Ako som sa stala súčasťou predvolebnej kampane PS/SPOLU

Autor: Eva Meszárosová | 25.2.2020 o 9:53 | (upravené 25.2.2020 o 13:18) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  1361x

Chcela by som, aby sa viac ľudí dozvedelo o ceste, ktorou si prechádzajú mnohí kandidáti, a ktorá nie je zďaleka tak hladká a vysmiata, ako sa musí po celý ten čas tváriť.

Je týždeň po Troch Kráľoch, celé Slovensko sa pomaly spamätáva z návalu cukru a tupých filmov, ktoré zhltli počas sviatkov, a uprostred tohto zívania a ufrflaného vracania sa späť do starých koľají bežného pracovného života sa pomaly ale isto začína rozbiehať malá lavína nazývaná predvolebná kampaň. Zatiaľ len také náznaky. Tu status, tu fotka, je to ešte kostrbaté, také pribraté po Vianociach, sú to zatiaľ len malé, a možno aj trochu silené nakopnutia.

Lenivo skrolujem facebook v detskom kútiku so synom, keď ma osloví kamarátka, že Tomáš Halász zháňa deti do predvolebného videa PS/SPOLU o klimatickej kríze. Spozorniem - sounds like fun!

„Nikto ma neoslovil“ odpovedám narýchlo, a skrolujem ďalej. Tu mi skrsne v hlave myšlienka. Chcem písať, je tak? Čo keď v tom PSku teraz potrebujú nejakých ľudí na tvorbu obsahu ich predvolebnej kampane? Ich stranu a ľudí v nej pozorujem aj skrz Tomáša už od začiatkov ich zrodu a už vtedy som veľmi dúfala, že sa im podarí presvedčiť ľudí o ich potenciále.

Ako som sa k tomu dostala

Tomáš Halász je známy slovenský fotograf a aktivista, a v súčasnosti aj kandidát strany PS, ktorú pomáhal zakladať. Poznám ho cez môjho muža, pred takmer desiatimi rokmi spolu nejakú dobu zdieľali jeden byt s ďalšími kamarátmi, čo im, samozrejme, prinieslo množstvo spoločných zážitkov, na ktoré sa v takomto životnom období nezabúda.

Odvtedy sledujem na facebooku jeho činnosť a už dlhšie ma oslovovalo jeho nekončiace nasadenie na všetkých frontoch - či už svojím mimoriadne citlivým fotografickým okom pomáhal dostať do povedomia činnosť aktivistov a aktivistiek z Greenpeace, otrasné stavy rodín, ktoré sa kvôli náhlej vážnej chorobe ich blízkeho zrazu ocitli na okraji chudoby, násilné zaobchádzanie s Rómami, alebo napríklad aj takú predvolebnú kampaň Kisku Čaputovej. Akosi vždy vedel, kde byť, a kedy. A šlo mu to skvele. Čítala som jeho myšlienky a obdivovala častú bezprostrednosť jeho statusov ako aj odvahu písať otvorene a silne o veciach, o ktorých mnohí nechcú nič počuť.

V poslednom čase, ako sa začal prezentovať ako kandidát, sa o ňom, samozrejme, začali šíriť reči ako „prečo sa preboha dal na tú politiku“, či ako sa s ním už nedá nikdy stretnúť. Tá pozitívna aura, ktorú som okolo neho predtým vnímala, sa zrazu začala meniť na akúsi inú, zahalenú tajuplnejším rúškom väčšieho odstupu a náhlej nevyspytateľnosti jeho ďalších krokov. Jednoducho, nikto sme veľmi nevedeli, čo si máme o ňom teraz myslieť, a ja sama som sa snažila ubrániť myšlienkam ako „stúplo mu to fakt do hlavy?“ Má pocit, že teraz už patrí niekde úplne inde, niekam na akýsi fiktívny piedestál spolu s ostatnými kandidátmi PS... ?

Hodená do klimatickej krízy

Aj tak som mu napísala. Cez messenger. Píšem toto a toto, a ak PS/SPOLU potrebuje teraz nejakú pomoc s obsahom, rada pomôžem.

Zareagoval asi za dve sekundy. Super, že som sa ozvala, a či by som vedela a chcela pomáhať aj s písaním obsahu na facebooku. Ja že áno. Nasledoval dohovor o telefonáte. Či som pri tej pomoci mala na mysli aj pomoc jemu, alebo ako som to vlastne myslela. Pri vyslovení slova „jemu“ sa mu mierne podlomil hlas, ako niekomu, kto naozaj veľmi potrebuje pomoc, a snaží sa tváriť, že ju určite nepotrebuje, ale veľmi mu to nejde. Musím povedať, že spôsob, akým vyslovil tú vetu, ma mierne šokoval a dojal zároveň. Jasné, môžem kľudne pomáhať písať a editovať facebookový obsah aj jemu - odpovedám mu s úsmevom.

Asi do desiatich minút som bola hodená do vôd, o ktorých som predtým ani netušila, že existujú. Tomáš ma zavalil asi šiestimi článkami o súčasnom stave našej klímy na svete aj na Slovensku, s konštatovaním, že toto všetko musí spracovať, a čo najskôr.

„Mal by som denne vytvoriť asi štyri statusy, a som v tíme, ktorý sa zaoberá riešeniami klimatickej krízy. Máme fakt dobrý program, ale zatiaľ sme ho nestíhali veľmi odkomunikovať. Ľuďom je treba ukázať, že stav je naozaj vážny”.

Okej... Nezabudnem na prvý link, ktorý mi Tomáš poslal. Pozrite si to. Dva dni som sa spamätávala z celého obsahu tejto prezentácie. Aj napriek tomu, že už vyše roka mi facebook zaplavujú katastrofické ekologické články od Guardian cez NY Times až po ich verzie v SME a denníku N, takto priamo a explicitne spracované som tieto témy doposiaľ nezahliadla.

Ako sa rodia niektoré kampaňové videá

Do toho prišla dohoda, že poskytneme aj našu štvorročnú dcéru na video o klimatickej kríze.

O dva dni neskôr vstupujem s dcérou v slnečné sobotné ráno do štúdia v jednej z polorozpadnutých budov v Bratislave. Boli sme dohodnutí na deviatu, a ja sa trochu hanbím, že prichádzam presne včas. Určite tam ešte nikto nebude, preblesne mi hlavou, veď títo umelci ... Vidím však, že dvere sú pootvorené, a hneď na to zahliadnem Tomáša vo svojom štúdiu krčiť sa nad kamerou spolu s režisérkou. Všetko do bodky pripravené, nasvietené, už len zaostriť na dieťa samotné. Raňajkovať nestihol, dáva si len kávu. Bude tam celý deň, má pred sebou natáčanie s asi dvadsiatimi deťmi.

Keďže som im vravela, že dcéra bude potrebovať minimálne polhodinu na aklimatizáciu, mali na vyplnenie tohto priestoru dohodnutého na deviatu asi sedemročného chlapca, ktorý práve prichádzal so svojím otcom. Do desiatich minút ho nasvietili a za ďalších desať minút ho mali natočeného. Prišla na rad Alica. 15 minút. Sme hotoví. Ide sa ďalej, ďalšie dieťa. Vznikli z toho tri videá, ktoré ste možno aj zahliadli. Najviac zarezonovalo, alebo by rozhodne malo zarezonovať toto.

Tvrdý začiatok

Počas mikroprestávky medzi výmenou detí prehodím s Tomášom pár slov ohľadom facebookového obsahu, a Tomáš mi zároveň porozpráva, ako zajtra cestuje na východ, kde bude kampaňovať celé tri dni, a preto netuší, kedy si nájde čas napísať o tom na sociálnych sieťach. Na kampani ho mal fotiť kamarát, ale ochorel mu otec, tak to padlo. So statusmi mu pomáhala jedna kamarátka (Janka), ale teraz je príliš zaneprázdnená.

Človek by povedal, že sa neho zosypala celá ťarcha všetkých problémov Slovenska aj sveta, od klimatickej krízy cez zatiaľ takmer nerozbehnutú kampaň až po všetky tie rodiny, detí a ľudí, ktorých sa chystá počas svojej kampane znova prísť pozrieť, avšak tentokrát už nie ako ich fotograf, ale ako ich kandidát. Ale on sa držal. Bolo na ňom vidieť, že na podobné záťažové situácie je zvyknutý, a aj keď tento štart je náročný aj pre neho, jeho povestného nadhľadu sa zatiaľ nechystá vzdať. Je to stále ten Tomáš - preblesne mi hlavou. A to aj napriek tomu, že vlastne veľmi neviem, aký ten Tomáš je.

 

Idem do toho

A tak som sa rozhodla nasadnúť spolu s ním na jeho šialený vlak zvaný predvolebná kampaň Tomáša Halásza. Samozrejme, len virtuálne. Zďaleka som sa nestala súčasťou celej jeho kampane. Ale keď som mohla, snažila som sa spracovávať aj editovať spolu s Jankou niektoré Tomášove myšlienky a články, ktoré mi posielal s frekvenciou, ktorá ma neprestávala udivovať.

Každý jeden status, ktorý sme mu navrhli na základe jeho námetov, sme s ním preberali a editovali. Množstvo statusov písal aj napriek minimálnym časovým možnostiam po nociach sám. Trochu som sa obávala, že takýmto tempom do pár dní vyhorí, a že to s ním nedopadne dobre. Potom som si vravela, má za sebou určite už podobne náročné životné situácie, asi to dá.

A on to dal. Dni plynuli, a postupne som sa stala súčasťou nášho malého trojčlenného tímu aj s Jankou. Tá samozrejme robila výrazne väčšiu časť práce než ja. Od pomoci s tvorbou statusov, cez tvorbu grafiky a eventov až po odvážne diskutovanie s uštipačnými až urážlivými komentármi pod Tomášovými statusmi a videami.

Nebol deň, kedy by Tomáš nešiel na 100%. Fakt. Nebol. Boli večery, keď písal, že má migrénu a pozrie sa na to zas zajtra. Boli dni, kedy kvôli malému signálu pri kampaňovaní po dedinách posielal nahrávky toho, čo od nás potrebuje namiesto písania.

 

Prečo ma to bavilo

A aj keď som toho veľakrát už mala plné zuby a mala som chuť to s ním zabaliť (a aj som to niekedy na rozdiel od neho na pár dní občas zabalila), vždy ma znova prebudil a nakopol nejaký jeho nový status, nejaká jeho nová myšlienka, jednoducho ten jeho nekonečný, a absolútne úprimný drive, ktorý ma vždy prinútil znova vstať a pomôcť pri vymýšľaní ešte jednej varianty toho, ako ľuďom napísať, že s našou klímou to vyzerá naozaj zle. Že program riešení klimatickej krízy majú práve PS/SPOLU najlepší. Veľkou motiváciou pre mňa bol aj fakt, že program som si naozaj čítala, nakoľko som sa v niektorých statusoch snažila komunikovať priamo niektoré z jeho častí, a prišiel mi naozaj kvalitný.

Bola to pre mňa veľmi naplňujúca pomoc, a taktiež musím povedať, že komunikácia s Tomášom bola vždy dobrá, citlivá a férová. Jednoducho pracovalo sa s ním dobre.

Keby tak vedeli

A teraz tu sedím, spisujem všetky tieto postrehy a premýšľam, čo s nimi. Chcela by som, aby možno viacerí vedeli, aké sakra ťažké je robiť takú predvolebnú kampaň, akú dal Tomáš, so zdrojmi, aké mal. Čo znamená, že len so svojimi zdrojmi. Aj finančnými aj akýmikoľvek ďalšími. Aby viacerí vedeli, aké to je každý deň sa zobudiť, prečítať si najprv zo desať pľuvancov na seba na svojom profile, vzchopiť sa a dať nejaký motivačný status, cez deň behať po diskusiách, po domoch a po večeroch strihať videá do kampane a vymýšľať, ako o tom všetkom napísať čo najlepšie a tak, aby sa k voličom dostalo všetko to, čo títo ľudia reálne každý deň robia a čo chcú spraviť vo svojom programe, ak budú zvolení.

A poviem vám, pokiaľ nemáte peniaze na marketingového guru a majstra psychológa, je to sakra ťažké. Je naozaj ťažké zvoliť vždy ten správny tón. Nikoho neuraziť, ale ani neunudiť k smrti. Podať presné informácie, ktoré budú zároveň aj zaujímavé. Nezabudnúť na trochu vtipu a občas obetovať aj čo to zo svojho súkromia, ale pozor zas len tak, aby ste príliš nepohoršili alebo to nedali na Pellegriniho záclony. Stratil pokoru - nestratil? Tu sa nejako divne usmieva. Ako myslel túto vetu? A ako mohol v tomto statuse zabudnúť na oslovenie žien? A myslí tu naozaj na všetkých? Si myslí, že mu len tak na všetko hneď naletíme? 

Zistila som pri tom jedno. Jedna vec je, čo ako kandidát robíš, aké máš vedomosti a skúsenosti. A druhá vec je, ako si to vieš odprezentovať. Ak sa ti to druhé nepodarí, máš smolu. Preto mi je nesmierne ľúto, že PS/SPOLU tá druhá časť veľmi nevyšla. Zaslúžili by si, a veľmi, aby im vyšla aj tá druhá časť. 

Zaslúžili by si, aby ľudia vedeli, že takmer nikto z PS/SPOLU nemá profesionálny tím a že väčšina z ľudí im pomáha popri inej práci, škole či počas rodičovskej dovolenky s deťmi. Že na rozdiel od niektorých iných parlamentných strán to PS/SPOLU robí s úplne minimálnymi zdrojmi. Že aj keď sa nie všetko v kampani podarilo, je obdivuhodné, čo v rámci svojich možností zvládli. Neviem, či všetci, ale Tomáš Halász a jeho eko-tím rozhodne áno.

Prvý krát nevolím menšie zlo

A tak som Tomáša Halásza spoznala viac - nemôžem na neho povedať jediného krivého slova. Naozaj mimoriadne ma inšpiruje svojim osobnostným profilom. Svojou veľmi neobvyklou vytrvalosťou, lojálnosťou, a absolútnou oddanosťou hodnotám, ktorým konzistentne verí, a viem, že vždy veriť bude. A bude za ne vždy bojovať. Možno si poviete, že to je málo. Ale nie je. Nie je to málo. Presne aj takýchto ľudí v parlamente potrebujeme. Viac než kedykoľvek predtým.

A potom sú tam všetci ostatní kandidáti, ktorých osobne vôbec nepoznám a viem o nich len z ich predvolebných kampaní, a teda si môžem vybrať, či sa môžem nechať iritovať ich dosť nešťastne zvolenými heslami, či strávim svoj deň čítaním si hlúpych komentárov pod ich statusmi a článkami dumajúc nad tým, či niečo z nich je alebo nie je pravda, alebo... či sa na nich pozriem... JA.

Nie cez optiku bilboardov. Nie cez optiku ich statusov. Či sa zameriam napríklad na ich program, či si pozriem nejaké z ich diskusii, článkov takej Ireny Biháriovej či Dominika Hatiara, Trubanových videí, ktoré napísali či spravili ešte dávno pred kampaňou, alebo nejaký z ich príhovorov na tom množstve antifašistických protestov, ktoré absolvovali za posledný mesiac. 

Vyberám si druhú možnosť. A som spokojná. Som fakt spokojná, že idem voliť práve ich stranu a nikdy som si svojou voľbou nebola istejšia, než teraz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská sa priznala k svojej trestnej činnosti, vypovedá na NAKA v Nitre

Počas akcie Víchrica zadržali podnikateľa Zoroslava Kollára aj piatich sudcov.

Píše Martin Kugla

Ako zastaviť Matoviča

Koaliční partneri aj samosprávy majú nástroje, ako vypovedať poslušnosť.


Už ste čítali?