reklama

Pozdrav od slniečkarky ku kotlebovcom

Aké sú naše spoločné problémy? A čo má spoločné liečba metastázujúceho pokročilého štádia rakoviny s hľadaním spôsobov, ako zabrániť rozrastajúcej sa korupcii v našom štáte?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Posledné týždne sa poniektorí z nás, „slniečkárov“ a vás, „kotlebovcov“ - ako sa vzájomne zvykneme nazývať, stretávame trochu viac, než sme boli doteraz zvyknutí. Napríklad na rôznych námestiach. Človek by povedal, že takéto stretnutia by mohli byť dobrým začiatkom na plodnú diskusiu. Lenže s vlajkou “STOP FAŠIZMU!” či so zelenou vlajkou s logom ĽSNS v rukách sa pokojná a konštruktívna debata začína len ťažko. Aj my, voliči a voličky istých opozičných strán iných ako ĽSNS, aj vy, voliči a voličky ĽSNS si možno občas hovoríme, že akékoľvek podmienky na diskusiu by neboli dostatočné – žiadna strana aj tak nechce počúvať argumenty tej druhej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak možno, keby sme sa stretli niekde úplne inde, napríklad v takom kupé vo vlaku (áno, aj my chodievame vlakom), boli by sme prekvapení, koľko spoločného predsa len môžeme mať. V mojej domnienke o charaktere našich spoločných problémov ma, trochu paradoxne, utvrdzuje práve aj program strany ĽSNS.

Korupcia - náš spoločný problém

Sme určite rovnako nahnevaní na náš skorumpovaný štát, a my aj vy si hovoríme, že nechceme voliť Fica a mafiu. Napokon, hneď prvý bod programu môj predpoklad len potvrdzuje - „Zastavíme ďalšie rozkrádanie štátu!“ - sľubuje nám pán Kotleba.

Riešenia problémov korupcie na Slovensku sú tu však zhrnuté asi do trinástich riadkov. Zdanlivá jednoduchosť protikorupčných riešení, ktoré navrhuje pán Kotleba, vo mne zanecháva obrovské pochybnosti. Prečo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri pomyslení si na všetko to rozkrádanie v našej krajine ma občas napadne, že korupcia u nás je ako nejaká forma veľmi zhubnej rakoviny, ktorá sa už roky rozrastá v našom štáte. Jej metastázy postupne odhaľujeme od dediny k dedine, od mesta k mestu. Diagnostikovať sa nám ju už podarilo celkom slušne, teraz už len nájsť toho správneho lekára, ktorému dáme vo voľbách svoj hlas na to, aby nám pomohol vyliečit z nej našu krajinu. Ako ho spoznáme?

V prvom rade by to mal byť niekto, kto tejto rakovine rozumie. Pozná ju, má o nej naštudované všetko, má s ňou skúsenosti, pretože podobné typy rakoviny už v minulosti liečil, pozná príčiny jej vzniku, všetky následky jej pôsobenia na náš štát, jej slabé stránky aj jej najsilnejšie zbrane. Zaujímalo by ma taktiež, či je tento lekár obklopený dostatočným množstvom odborníkov, schopných pomôcť mu pri všetkých ťažkých rozhodnutiach ohľadom výberu liečebného postupu a uskutočnenia samotnej liečby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skúsme si teraz na chvíľu predstaviť, že rakovinu máme my. Hľadáme si toho najskúsenejšieho onkológa spolu s tímom schopných kolegov a zdravotných sestier (a to aj keď v reálnom zdravotníckom prostredí u nás na Slovensku si väčšinou vyberať nemôžeme).

Najprv natrafíme na lekára, ktorý nám povie – „vyliečim vás z vašej rakoviny do troch mesiacov bez akejkoľvek chemoterapie aj liekov, a taktiež sľubujem, že sa vám už nikdy nevráti späť!"

A potom k nám príde druhý lekár, ktorý si k nám sadne, a povie nám: „Ja viem, že by ste radi počuli, že vás z nej určite vyliečim, ale nie je to také jednoduché. Máte taký a taký typ rakoviny. Bude potrebná taká a taká liečba. Šanca, že vám zaberie liečba, je toľko a toľko percent. Je tam riziko návratu choroby. S liečbou sú spojené také a také riziká, také a také vedľajšie účinky. Liečba nebude prechádzka ružovou záhradou, ale ak mi budete veriť a nasledovať všetky moje odporúčania, máte veľkú šancu, že sa z toho dostanete".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto ju vylieči?

Ktorému z týchto dvoch lekárov by sme chceli veriť viac? Ktorý nám príde naozaj dôveryhodnejší? 

Ja viem, je lákavé veriť práve tomu prvému lekárovi. Viem to veľmi dobre. Pred troma mesiacmi mi na rakovinu zomrel otec. V čase, keď sme už všetci jeho blízki tušili, že jeho typ a štádium rakoviny sa vyliečiť nedá, sa vo mne zrazu začalo akosi všetko búriť. Veľmi ťažko sa mi počúvali racionálne argumenty jeho onkológa, trpezlivo mi vysvetľujúceho, že všetky možnosti jeho liečby jednoducho už zlyhali, a ďalšie nepoznáme. Môj otec zomrie. Vidí to na týždne, maximálne mesiace.

Aj vo mne sa začalo ozývať akési iracionálne volanie, že niečo sa predsa ešte dať spraviť musí. Som vyštudovaná farmaceutka a vždy ma veľmi mrzí, keď niektorí ľudia z nedostatočnej informovanosti a zúfalstva, podobnému vtedy tomu môjmu, uveria lekárom, či skôr „liečiteľom“ (ktorí častokrát lekármi ani nie sú) v ich zázračné recepty uzdravenia sa. Príbehov smutných koncov takýchto pacientov je mnoho.

V skratke - zomrú. Tak ako nakoniec aj môj otec. Lenže môjmu otcovi sa aj napriek nevyliečiteľnej diagnóze posledného štádia rakoviny vďaka jeho disciplíne a dôslednom dodržiavaní všetkých, jeho onkológom odporúčaných postupov podarilo žiť v takmer bezchybnej kvalite života ešte rok a pól. Predstavte si teraz, že by mu jeho rakovina nebola diagnostikovaná až v poslednom štádiu, a podujal by sa na rovnakú liečbu. Bol by s najväčšou pravdepodobnosťou ešte stále medzi nami.

To sa však nestalo, a verte mi, aj mňa v posledných mesiacoch jeho života napadlo, že možno by tu bola predsa len nejaká šanca obrátiť sa na alternatívne formy liečby. Povedala som si, že možno sa tento onkológ mýlil. Obrátila som sa preto na ďalšieho, známeho odborníka, s otázkou ďalších možností. Vety, ktoré mi vtedy povedal, ma bodali priamo do srdca, no zároveň som vedela, že má pravdu:

„Viete, keď sa u pacienta vyčerpajú všetky možnosti jeho liečby, vtedy väčšinou za mnou začínajú prichádzať najbližší tohto pacienta, a snažia sa hľadať akékoľvek ďalšie, aj alternatívne spôsoby vyliečenia. Tie ale, žiaľ, nefungujú, a váš otec už dostal najlepšiu možnú liečbu, aká na jeho typ rakoviny existuje. Inú by nedostal ani v Amerike, ani nikde inde na svete. Ďalšie možnosti nie sú."

Zadržala som vtedy slzy, poďakovala mu, spravila si posledný kritický prehľad o ďalšom postupe, a potom sme už len s ostatnými otcovymi blízkymi nasledovali všetky lekárove rady a odporúčania, ako mu spríjemniť jeho posledné chvíle života. A potom zomrel.

Priznajme si realitu

Niekedy je ťažké prijať realitu takú, aká je, a ešte ťažšie je pripustiť si, že riešenia daného stavu majú nejaké limity.

Keď si čítam volebné programy strán, chcem v nich nájsť tých druhých lekárov. Viem, že riešenia na vyliečenie nášho štátu z rozrastenej rakoviny jej skorumpovaného a prehnitého mafiánskeho podhubia sa nemôžu skrývať v trinástich riadkoch. Viem, že ktokoľvek, kto mi niečo takéto bude tvrdiť, je pre mňa ten prvý typ lekára, či skôr "liečiteľa", vedúci svojho pacienta k istej smrti. 

Chcem si prečítať o možných rizikách, o tom, v čom všetkom tkvú naše problémy s korupciou, chcem vidieť celú komplexnosť riešení. Čím menej mi daná strana sľubuje, a čím viac do hĺbky rozoberá podstatu daného problému, tým viac jej verím.

Prosím, neuverme tým prvým typom lekárov. Neuverme len kvôli miere zúfalstva, ktoré pociťujeme nad stavom nášho štátu politikom, ktorí nám sľubujú bezproblémové uzdravenie sa nášho zhubného systému. Ak nezačneme veriť odborníkom, ktorí sa neboja postaviť nás pred celú realitu, tak ako mňa onkológ môjho otca pred pravdu o možnostiach jeho liečby, náš štát začne postupne zomierať. A my s ním.

Uvaríme sa v ňom, ako žaba v pomaly sa zohrievajúcom a na konci vrejúcom hrnci. Ako ten onkologický pacient, ktorý odmietne potrebnú život zachraňujúcu chemoterapiu, ktorý odmietne zmieriť sa s tým, že jeho životný komfort bude na istú dobu obmedzený, že si bude musieť niečo vytrpieť a niečo obetovať. Ktorý neuverí tým druhým lekárom, že táto cesta liečby je tou jedinou, ktorá vedie k záchrane jeho života. Ktorý nakoniec zistí, že sa mýlil. Ale už bude neskoro. Rakovina nepočká.

Aj náš prehnitý mafiánsky štát nemôže svojich občanov vykrádať večne. Všetko má svoje dno.

Vykašlime sa na vsetky transparenty a vlajky. Náš štát je v pokročilom štádiu rakoviny, zvanej korupcia. Zvoľme si konečne spolu toho správneho lekára. Ten prvý ním nie je.

Eva Meszárosová

Eva Meszárosová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Občas sem niečo napíšem. Nájdete ma písať aj v Kurníku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéPre planétu ZemRužovo-modrý biznisSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu