Ružovo-modré detstvo? III. časť - Prieskum u nás

Autor: Eva Meszárosová | 20.1.2019 o 12:19 | (upravené 23.1.2019 o 20:07) Karma článku: 9,41 | Prečítané:  3746x

Pokračovanie príbehu „ružovej“ a „modrej“ u detí. Ako prísne u nás delíme hračky, či veci pre deti na "chlapčenské" a "dievčenské"? A koľko spoločných hier majú podľa môjho prieskumu naši chlapci a dievčatá?

Takmer celý predchádzajúci článok som zasvätila rozhnevaným rodičom na Západe, ktorí sa pred pár rokmi rozhodli zvrátiť vtedy stále viac narastajúci marketingový trend, (viac či menej dobrovoľne) pretvárajúci ich dcéry na malé parádiace sa princezné a ich synov na veľkých akčných hrdinov, ignorujúc pritom desiatky ďalších, omnoho zaujímavejších typov "dievčenských", "chlapčenských", či jednoducho len detských hier a hračiek.

Pozorujeme dnes už aj na Slovensku rovnako intenzívny “nátlak” tak silne rodovo stereotypných hračiek, na aký pred pár rokmi v Anglicku reagovali rodičia s kampaňou PinkStinks či Let Toys Be Toys? 

Naše hračkárstva

V dnešnej dobe rozkvetu marketingových prieskumov nie je vôbec ťažké zistiť tie najcitlivejšie miesta v dievčenskej či chlapčenskej hlave, často tak ľahko vpadnuteľnej do lákavej ligotavej siete plnej ružových poníkov, Barbie modeliek a lakov na nechty, či do akčného víru lietajúcich a strieľajúcich neporaziteľných hrdinov. Prišli na to už dávno aj naši predajcovia hračiek. S inšpiráciami nemuseli vôbec chodiť ďaleko, stačilo len sprístupniť západný trh.

Prvým rozdielom v našich hračkárstvach však je, že do väčšiny z nich sa ku nám zo západu (zatiaľ) neinfiltroval v mojom predchádzajúcom článku spomínaný zvyk deliť ich do zvlášť oddelení pre dievčatá a chlapcov. To ale podľa môjho názoru plynie len z faktu, že my tu v strede Európy našťastie všeobecne zatiaľ nepociťujeme tú potrebu baviť sa so zákazníkom ako s “idiotom”. 

Inak povedané, rovnako ako u nás predpokladáme, že väčšina ľudí vie rozoznať ružovú farbu od modrej, predpokladáme aj, že krikľavo ružovú bábiku s výbavou na prebaľovanie predsa nikoho ani len nenapadne považovať za chlapčenskú hračku! Na čo to oznamovať ceduľami, nevidíš to predsa?!

Napriek tomu sa tento západný fenomén pomaly a nenápadne začína predsa len udomácnovať už aj v niektorých našich hračkárstvach. Takže kým v takom Anglicku sa od roku 2016 podobných ceduliek pomaly zbavujú, my ich tu pomaly ale isto začíname vítať so zvedavou náručou.

Naše e-shopy

Naše e-shopy však toto delenie prijali väčšinou celkom bez problémov. Patrí medzi ne napríklad aj Dráčik, jedno z našich najrozšírenejších hračkárstiev, aj keď Dráčiku treba priznať, že toto delenie na nás aspoň nesvieti hneď pri prvom pohľade na ich stránku, a je len jedným z dlhého zoznamu veľmi rôznorodého delenia hračiek podľa všemožných kritérií.

Nie je to tak ale, samozrejme, vo všetkých. Ku e-shopom, ktoré hračky na dievčenské a chlapčenské nedelia, patria napríklad Vnímavé Hračky. Rovnako môj obľúbený e-shop s montessori hračkami od Montemama, a nesklamala ma ani IKEA (čo je skvelé, vzhľadom na jej enormnú a úplne oprávnenú populárnosť na celom Slovensku). Prekvapil ma ale napríklad aj prvý najreklamovanejší slovenský e-shop s hračkami na googli 4kids.

Na druhej strane som pri mojom zbežnom pátraní narazila aj na takúto vychytávku. Aj keď počítačové hry sú už iná téma.

Pre školákov...

Čo mi ale príde o trochu alarmujúcejšie je, že ružovo-modrá epidémia posadla už aj detské školské potreby. A len nedávno v jednom papierníctve v Bratislave som si uvedomila, ako veľmi. Nenašla som naozaj jediný peračník, jedinú školskú tašku, vlastne takmer jedinú školskú pomôcku (ak nerátam snáď farbičky), ktorá by sa nachádzala niekde v strede medzi ligotavými jednorožcami, či princeznami Frozen a útočiacimi transformérmi, Batmanom, či Star Wars hrdinami. 

Hovorím si, možno sa jednalo len o toto jedno papierníctvo. Určite predsa existuje už aj nejaký, síce pravdopodobne tri krát drahší, ale "neutrálnejší"  a vkusnejší obchod so školskými potrebami, kde sa dá vybrať aj z trochu rôznorodejších motívov. Akási obdoba e-shopov s detským vkusným neutrálnym oblečením, aké spomínam v jednom z mojich článkov.

Jedine, že by nie. Začala som pátrať po e-shopoch, avšak aj po opätovnom hľadaní s výrazmi ako "štýlové detské školské tašky" či "zdravé" detské tašky, sa prakticky stále opakoval ten istý vzorec. Moje pátranie zaklincovala stránka zdravých školských tašiek Beckmann Norway. Môžete si na nej pohodlne nájsť vhodnú školskú tašku pre dievčatá aj chlapcov zvlášť

Ich tašky vyzerajú byť pritom naozaj kvalitné aj ergonomické. Je preto dosť možné, že o pár rokov budem takto prinútená niečo podobné kúpiť aj mojej dcére. A ak ma neprinúti trh samotný, prinúti ma možno ona sama (pretože takú bude mať aj Emka). Chápem ich stratégiu, vsadiť na tú "najprízemnejšiu", "najtrendovejšiu" hru priamo s detským zákazníkom je určite to najľahšie. Možno by ale boli prekvapení, koľko rodičov (alebo aj detí) by vedelo oceniť aj tvorivejšie motívy.

...a my

A vedelo by? Čo na to teda "my", zákazníci? Má celý tento narastajúci ružovo-modrý humbuk u nás aj nejaký reálny vplyv na naše nákupné rozhodnutia či na výber hračiek našich detí? Alebo takpovediac viacmenej kašleme na to?

Keď sa občas tak zadívate na deti, hrajúce sa v detských kútikoch, či na ihriskách (čoho svedkom som posledné tri roky veľmi pravidelne), je celkom bežné vidieť napríklad hrať sa chlapca v malej kuchynke, či pozorovať dievčatko, ako si skladá vláčikovú dráhu. Rodičov to taktiež väčšinou absolútne nijako netrápi. Z podobných situácii je tiež zjavné, že deti naozaj môžu preferovať rôzne hračky a v rannom detstve môžu kľudne a radi siahnuť aj po hračkách, “typických” pre opačné pohlavie.

To sme ale len pri verejných priestoroch pre deti, detských kútikoch či ihriskách, čiže miestach, kde všeobecne rodičia zasahujú do detskej hry čo najmenej, nakoľko sú radi, že sa chvíľu zahrajú aj sami.

Ako to ale vyzerá v takej typickej detskej izbe našich detí, či pod ich Vianočným stromčekom? O tom u nás veľa verejne dostupných údajov či štatistík nemáme.

Opäť prichádza Lego

Avšak keď som sa napríklad po Vianociach 2018 pozrela na najnakupovanejšie hračky na Heureka.sk, žiadny ružovo-modrý ošiaľ sa tu nekonal. Viedlo medzi nimi absolútne suverénne Lego. Prvým dvom priečkam kraľoval Harry Potter. Konkrétne Rokfortský zámok z Lega a Rokfortská aula z Lega. Na treťom mieste bolo auto od Lego Technic. Tieto výsledky sú podobné trom najvyhľadávanejším hračkám z roku 2018 na Amazone. Čiže až na auto na treťom mieste sú prvé dve najnakupovanejšie hračky v decembri 2018 na Slovensku v podstate „ukážkovo“ rodovo neutrálne. Prvá bábika bola až na 28. priečke a prvá kuchynka na dvadsiatej. Pred nimi suverénne dominovalo Lego, a len občas sa tam vyskytla nejaká spoločenská hra, či technická hračka, a na 11.mieste bola kniha s elektronickou ceruzkou. Čo je až prekvapivo podobný priebeh všeobecného posunu detských preferencií do predtým skôr chlapčenskej zóny, ktorý pozorujem na Západe v mojom predchádzajúcom článku.

Najobľúbenejšia hračka podľa Heureka.sk (z 30.12.2018). Kliknite si kľudne aj na zvyšných päť, nasledujúcich hneď za ňou. (Zachoval sa mi žiaľ len tento náhodný printscreen)Najobľúbenejšia hračka podľa Heureka.sk (z 30.12.2018). Kliknite si kľudne aj na zvyšných päť, nasledujúcich hneď za ňou. (Zachoval sa mi žiaľ len tento náhodný printscreen) (stavebnice-lego.heureka.sk)

 

Samozrejme, vieme, že väčšina našich starých rodičov na Heureka.sk ešte asi veľmi nenakupuje. Taktiež je dosť možné, že práve oni tvoria nemalé percento dopytu silne rodovo-stereotypných hračiek (súdiac tak len z pozorovaní starých rodičov v mojom okolí).

Rodičia, deti a môj prieskum

Nakoniec mi to nedalo, a rozhodla som sa zistiť si o "našich" rodičoch a deťoch čo to aj sama. Ako veľmi zakonzervované predstavy "dievčenských" či "chlapčenských" hier u nás panujú? A čo deti? S čím sa u nás vlastne reálne najviac hrávajú chlapci, a s čím dievčatá?

Spýtala som sa teda 181 rodičov z (čo možno najrôznorodejších) facebookových skupín ako Montessori SKMontessori bazár SKNosíme naš deti OTTehuľky, mamičky a detičkyTehuľky a mamičky bez pravidiel a admínov, ako aj okruhu mojich známych a kamarátov na pár vecí aj sama. Samozrejme, nejedná sa o reprezentatívny prieskum. 

Mojou prvou otázkou bolo, či si všimli v niektorom z našich hračkárstiev na Slovensku rôzne oddelenia s nápisom "dievčatá" a "chlapci". 72% rodičov odpovedalo, že nie. Z toho 4% odpovedali, že do hračkárstiev nechodia vôbec.

Na otázku, či kúpili niekedy svojmu synovi nejakú "typicky dievčenskú" hračku, odpovedalo 46% opýtaných, že nie, 38% že áno, a zo zvyšných viacerí odpovedali buď, že syna nemajú, alebo že sa ich syn doma hráva napr. s podedenými bábikami. Dievčatám kúpilo typicky chlapčenskú hračku 63,2% rodičov.

Spýtala som sa ich aj, s čím sa u nás najčastejšie hrávajú, či hrávali ich synovia či dcéry vo veku 0-3 a 3-6 rokov. Pýtala som sa na nasledovné typy hier a hračiek, pričom v tabuľke vidíte ich preferencie v percentách u detí (bezohľadu na pohlavie), rozdelené len podľa veku.

Teraz sa pozrime na to, ako sa výsledky zmenili s prihliadnutím na pohlavie u detí

Asi najviac mi hneď do očí udrela výrazne rôzna korelácia medzi spoločnými hrami dievčat a chlapcov vo veku 0-3 rokov a vo veku 3-6 rokov. Konkrétne, kým chlapci a dievčatá vo veku do troch rokov mali až 83% prienik v hraní sa s rovnakými typmi hračiek, u dievčat a chlapcov vo veku 3-6 rokov bol tento prienik len 21%. Čokoľvek to už znamená, je to možno hodné aspoň pozastavenia sa nad tým.

Z mojich ďalších, najzaujímavejších postrehov:

  • Najväčší rozdiel v preferenciách hračiek a hier medzi dievčatami a chlapcami v oboch vekových skupinách bol pri hraní sa s bábikami a "parádení sa" (výrazne v prospech dievčat), a pri “hraní sa na montovanie a opravovanie” ako aj pri hraní sa s dopravnými prostriedkami (už menej výrazne v prospech chlapcov).
  • Výrazne najviac zo všetkých štyroch skupín sa na bojové a akčné hry hrali chlapci vo veku 3-6 rokov.
  • Najväčší stret v oboch vekových skupinách sa u dievčat a chlapcov našiel pri čítaní knižiek, a hneď za ním nasledovalo hranie sa na domáce práce pohybové hry.
  • Najvýraznejší rozdiel v preferenciách hier u dievčat a chlapcov vzhľadom na rozdielny vek bol pri "vedeckých" hrách a experimentoch. Kým vo veku 0-3 sa "vedeckým" hrám a experimentom venovalo takmer identické percento dievčat aj chlapcov (10%, 11%), vo veku 3-6 sa im už venovalo výraznejšie percento chlapcov (63%), než dievčat (44%). Podobne výraznejšie sa u detí vo veku 3-6 prehĺbil aj rozdiel v hraní sa s Legom, stavebnicami, kockami, puzzle (v prospech chlapcov).
  • Naopak, stúpajúci vek u detí takmer vôbec neovplyvnil napríklad väčšie preferencie dievčat ku kresleniu, maľovaniu a výtvarnej tvorbe ako aj ku tancu, spevu, muzikálnym hrám, či hrám s číslami, písmenami a spoločenským hrám, či “role play”. Vo všetkých týchto hrách “viedli” v ich preferenciách dievčatá, avšak rozdiel v preferenciách nebol (až možno na tancovanie, spev a muzikálne hry) vôbec výrazný.
Preferencie hračiek a hier u dievčat a chlapcov vo veku 0-3 a 3-6 rokov (pre väčšie zobrazenie kliknite na obrázok)Preferencie hračiek a hier u dievčat a chlapcov vo veku 0-3 a 3-6 rokov (pre väčšie zobrazenie kliknite na obrázok) (Eva)

"Panikáriť" zatiaľ netreba

Čo k tomu dodať? Výsledky neboli (až snáď na prvé zistenie o výrazne rozdielnej korelácií hier u dievčat a chlapcov vzhľadom na ich vek) nejako obzvlášť prekvapivé, a v podstate len potvrdili takmer všetky u nás všeobecne zaužívané stereotypy, spájané s dievčenskými či chlapčenskými hrami. 

Milo ma však prekvapil napríklad spoločný prienik v hraní sa na domáce práce, či v čítaní knižiek. Taktiež elektronické hry patrili všeobecne k tým menej častým hrám, čo mi trochu pozdvihlo náladu, na rozdiel od výsledkov spoločných najobľúbenejších hračiek pre chlapcov aj dievčatá z môjho predchádzajúceho článkuLego si udržalo vysokú priečku v populárnosti aj v mojom prieskume, a spolu s knižkami a výtvarnou tvorbou tak opäť zastáva tie najvyššie priečky v obľúbenosti detských hier.

Taktiež nemalé percento chlapcov sa u nás zjavne venuje aj hrám, ktoré by mohli byť pokladané za "typicky dievčenské" (spev, tanec, muzikálne hry, výtvarná tvorba...).

Pri tomto zhrnutí netreba zabúdať na fakt, že v mojom prieskume sa jednalo o deti vo veku do 6 rokov. Ako to s nimi vyzerá neskôr, keď na ne zaútočia batmanovsko-princeznovské školské potreby? Boli by aj u starších detí najobľúbenejšími spoločnými hrami v mojom prieskume knihy, hry na domáce práce a pohybové hry?

Keď už by som sa tieto výsledky mala pokúsiť nejako zhrnúť, asi by som mohla konštatovať, že sme na tom s rodovo stereotypnou výchovou u nás na Slovensku v porovnaní so zvyškom sveta niekde tak zhruba uprostred. Čo by mohli potvrdzovať aj všeobecné informácie o úrovni rodovej neutrality Slovenska v porovnaní s inými krajinami. Zatiaľ teda ružovo-modrému ošiaľu, zdá sa, celkom slušne odolávame. Osobne už len dúfam, že skôr, než táto mašinéria začne u nás naberať podobné obrátky než pred pár rokmi v Anglicku sa o zvrátenie tohto trendu stihnú postarať tam, kde to celé začalo.

Na záver nám ostáva už len posledná, nie úplne nepodstatná otázka - čo bolo skôr? Deti, už od ranného detstva inklinujúce k rodovo stereotypným hračkám, alebo výrobcovia, už od ranného detstva reklamy ako takej inklinujúci k túžbe akosi im k týmto preferenciám dopomôcť? 

Alebo si tieto dva javy len spokojne idú už desiatky rokov ruka v ruke, vytvárajúc tak stále väčší a väčší bludný kruh nepísaných pravidiel "ružovej" a "modrej", vymanenie z ktorého nám môže trvať ešte celkom dlho...? O tom až v ďalších častiach.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?