Ružovo-modré detstvo? I. časť

Autor: Eva Meszárosová | 23.9.2018 o 9:07 | (upravené 26.2.2019 o 23:07) Karma článku: 2,26 | Prečítané:  1173x

Pokračovanie rozpravy o ružovej a modrej u detí. Vieme dnes kúpiť dievčatám modrý sveter bez trblietok a volánikov a zároveň bez toho, aby na ňom bola pre zmenu postava zo Star Wars? Alebo aj o udržateľnej móde pre deti.

Leto je za nami. A s jeseňou prichádza pokračovanie rozpravy o ružovej a modrej u detí. V mojom prvom článku sme sa prekutrali celou históriou vzniku tohto „fenoménu“.

Ako sa ružovej a modrej u detí darí v súčasnosti u nás? Máme tu dnes na Slovensku reálne „problém“ (v úvodzovkách, nakoľko jeho celková relatívnosť je, v porovnaní s inými, omnoho pálčivejšími otázkami, otázna) so škatuľkovaním detí na „ružové“ a „modré“ ?

Sledovala som celú „problematiku“ teraz trochu viac. Predsa len, detí som počas tohto leta videla viac než za celý môj doterajší život, a rovnako mi s narastajúcim vekom (9 mesiacov) nášho syna pribúda pohľad na danú tému aj z chlapčenskej perspektívy. Čo som si všímala.

 

Oblečenie u detí - je u nás vlastne „ružovo-modré“?

 

Nie je. Fakt. Nie je. Uvedomila som si, že ružová a modrá sa u nás v istej miere s obľubou používa možno tak u bábätiek, ale to je asi tak všetko. Iste, kebyže sa percentuálne pozriem na použitie ružového oblečenia u dievčatiek a modrého u chlapcov, u dievčat by definitívne prevládala ružová. Modrá by ale bola, tipujem, tak zhruba v rovnakom zastúpení. No dobre, u chlapcov možno trochu viac.

Avšak, ako je potom možné, že prakticky nič z toho, čo som kupovala ako oblečenie pre moju dcéru, nemôžem použiť ďalej pre môjho syna? Nie, nebolo to o tom, že by oblečenie mojej dcéry bolo ružové. Nemuselo vôbec byť ružové. Mohlo byť absolútne hocijakej farby, a aj bolo. Avšak ...  VŽDY si jeho výrobcovia dali záležať na tom, aby z neho bolo jasné, či je pre dievča, alebo pre chlapca. Keď nie „typicky dievčenská farba“ (whatever that means), tak aspoň mašlička, keď nie mašlička, tak nápis „My life is a rainbow“, keď nie nápis, tak trblietky, keď nie trblietky, tak volániky, keď nie volániky, tak obrázok ružovej zmrzliny, a keď už nič iné, tak aspoň ten strih. Napríklad – legíny pre dievčatá, ale pre chlapcov pekne široké nohavice. Akoby dievčatám nebolo taktiež príjemnejšie aj vo vzdušnejších strihoch.

Oblečenie pre deti u nás teda nie je vyslovene ružovo modré. Je ale vyslovene, a nekompromisne, dievčatkovsko-chlapčenské.

 

 

Je to tak všade a vo všetkých obchodoch?

 

Nie je. Jasné, že nie je. Dnes už máme všetko. Ale nie za všetko si chceme priplatiť. Platí to rovnako aj tu. Ak chceme, môžeme si, doslova, priplatiť za „neutrálne“ oblečenie pre naše dieťa. Bavíme sa tu o rozdiele 40 eur a viac. Bavíme sa o originálnych slovenských výrobcoch detského oblečenia, ktoré okrem (všeobecne ešte stále menej populárneho, a kupovaného) neutrálneho vzhľadu oblečenia pre deti šijú zároveň aj ekologickejšie, kvalitnejšie, a celkovo vkusnejšie oblečenie. Pri popise týchto značiek sa nevyhneme aj pojmom ako slow fashion („pomalá móda“), či udržateľná móda. O čo presne im ide, a prečo sú tak sakramensky drahí?

Odpoviem vám hneď ďalšou otázkou; čo je podľa vás lacnejšie - ružové tričko s H&M s jednorožcom a dúhou, vyrobené šesťnásťročnými matkami v Bangladéži za mzdu 20 centov na hodinu z materiálu, ktorý o sebe píše, že je bavlna, ale má v sebe v skutočnosti možno aj viac chémie než naše postkomunistické syntetické tričká, do ktorých mnohých z nás obliekali naši rodičia, ALEBO tričko z organickej bavlny, ušité ľuďmi na Slovensku za mzdu, ktorou predajcovia chcú spravodlivo ohodnotiť ich prácu, a v počte, ktorý je schopných ušiť niekoľko ľudí kvalitne, s originálnym, nadčasovým, móde nepodliehajúcim strihom a zároveň tak, aby sa pri tom necítili ako robotickí otroci?

 

 

Odpovedať vám určite nemusím. A aj keď sa priznám, že aj pre mňa sú tieto značky pridrahé, aj tak im fandím. A verím, že čím viac ľudí pochopí, že budúcnosť módy je práve v týchto značkách, alebo minimálne vo vyváženejšom balanse medzi snahou o čistý zisk a úsilím predávať aj niečo kvalitné a na dlhšie než len jednu sezónu, tým lepšie podmienky budú mať tieto značky na našom trhu, a tým výhodnejšie ceny si tak budú môcť dovoliť. Paradoxne totiž, ich ceny reálne odzrkadľujú hodnotu oblečenia.

Príklady:

Možnosť voľby by bola fajn

 

Oblečenie pre deti u nás teda nie je ružovo-modré. Je chlapčensko-dievčenské. Dvojitému nakupovaniu či zháňaniu oblečenia pre deti dvoch rôznych pohlaví sa teda určite nevyhneme. Je to podľa mňa veľká škoda, a obrovské plytvanie zdrojov. Som taktiež presvedčená, že nie som zďaleka jediný rodič, ktorý by ocenil, keby v obchodoch s detským oblečením našiel minimálne rovnako rozsiahle oddelenie unisex detských vecí, v porovnaní s dievčenským a chlapčenským.

Moja osobná ideálna vízia obchodu s oblečením pre deti je obchod, v ktorom sa nachádza oblečenie bez ceduliek „pre chlapcov“ a „pre dievčatá“, a kde na miesto toho uvidím ceduľky ako: „Nohavice“. „Sukne“. „Šaty“. „Tričká“. A kľudne napríklad roztriedenie vecí podľa farieb. Ako to býva napríklad v mojom obľúbenom sekáči Textile House. Alebo ako na stránkach vyššie uvádzaných slovenských výrobcov udržateľnej módy. Nech si každý vyberie, čo sa mu páči.

A nie. Nechcem spraviť z dievčat chlapcov, a z chlapcov dievčatá. Chcela by som len možnosť VOĽBY. Chcela by som mať možnosť vybrať si, či chcem mojej dcére práve kúpiť ružové kvietkované tričko s volánikmi, alebo tmavomodrý sveter s nápisom „never say never“. Či jej chcem kúpiť široké hnedé nohavice, alebo trblietavé obtiahnuté legíny.

Rovnako by som takúto možnosť voľby chcela dopriať aj mojim deťom. Viem, že nie som jediná. Napokon, myslím, že mnohí už poznáme video o nespokojnom dievčatku v oddelení oblečenia v Tescu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Trnka na nahrávke s Kočnerom: Viem, že ma zabijú

Kočnera hnevalo, že Trnka vydieral Haščáka.

Komentár Zuzany Kepplovej

Pre Trnku by to bol happy end

Pellegriniho jednotlivci tvoria systém. Už sa to nedá odškriepiť.


Už ste čítali?