reklama

Ako prežiť pôrod na Kramároch

Všetkým, ktorých by zaujímalo, ako sa dá porodiť na Kramároch v pohode. A či sa to vôbec dá. Ja by som napríklad za podobné „interné“ informácie bola pred pôrodom celkom vďačná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

Úvod

Tento článok patrí všetkým budúcim matkám, otcom, či starým rodičom, ktorí si práve snažia nájsť všetky možné dostupné informácie o možnostiach čo najbezproblémovejšieho pôrodu v Bratislave. Narážate určite na nesmierne veľa absolútne protichodných názorov a skúseností, čiže rozhodovanie sa nemusí byť úplne najľahšie.

Vaše rozhodovanie vám môže taktiež „uľahčiť“ fakt, že nemáte 1500 Eur na pôrod u Kocha, alebo z akéhokoľvek (pre mňa absolútne opodstatneného) dôvodu nechcete rodiť doma.

A ak sa už aj rozhodnete, a rozhodnete sa pre Kramáre, radi by ste možno zistili aj niečo viac než to, čo sa dozviete na hodinovej prednáške od pani psychologičky z Kramárov o tom, čo sa zhruba bude diať, či z priestorov pôrodných sál, ktoré vám sprístupnia vždy jeden deň v mesiaci (v prípade, že práve niekto nerodí).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spísala som preto z mojich osobných skúseností akýsi „návod na prežitie“, vďaka ktorému bol môj druhý pôrod (v januári 2018) na Kramároch prakticky bezproblémový. O prvom (v novembri 2015) sa to povedať nedalo.

Moja skúsenosť z druhého pôrodu bola výrazne lepšia hlavne vďaka dvom zásadným faktorom - skúsenosť a informovanosť. S prvým faktorom vám pomôcť nemôžem. S druhým áno.

Čo si zbaliť so sebou

Áno, tu je oficiálny zoznam vecí, ktorí uvádzajú na stránkach Nemocnice Akademika Dérera.

http://www.unb.sk/caka-ma-porod/

Rada by som ho doplnila (červenou farbou):

Potrebné dokumenty:

- preukaz poistenca 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- doklad totožnosti,

- tehotenskú knižku

- výsledky posledných vyšetrení, eventuálne lekárske správy od iných lekárov týkajúce sa tehotenstva

- v prípade záujmu o pôrodnú epidurálnu analgéziu (PEDA) si treba priniesť protokol, ktorý pacientka dostala po absolvovaní poučenia,

- výsledky krvných testov,

- doklady o zaplatení nadštandardných služieb ako napr. prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode, výber pôrodníka a pod.,

- u manželov sobášny list (originál), u partnerov potvrdenie z matriky o súhlase s otcovstvom.

 Osobné veci pre rodičku:

- hygienické potreby - áno, konkrétne úplne všetky, vrátane toaletného papiera, ktorý sa tam bude vážiť zlatom

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- dojčenské podprsenky 1-2 ks - môžete si ich vziať, ale myslím, že viac budete mať na prsiach vaše dieťa než tú podprsenku, takže ja som ju napríklad rozhodne nepotrebovala

- župan - áno, rozhodne, a nezabudnite si ho vziať aj so sebou na pôrodnú sálu. Tak ako budete počas pôrodu mať pravdepodobne pocit, že sa vyparíte od tepla, onedlho po pôrode, počas (pri troche šťastia) dvojhodinového bondingu s dieťaťom ten pocit mať zaručene nebudete. Mňa prikryli tuším závesom, takže som potom môj župan extrémne ocenila

- uteráky - áno

- vložky do dojčenskej podprsenky – môžu sa zísť, ak budete patriť k tým šťastným, ktorým bude už od prvých dní stekať mlieko z prsníkov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- pohodlnú a bezpečnú domácu obuv, prezuvky do sprchy - áno

- odsávačka mlieka podľa uváženia - je veľmi výhodné mať vlastnú, ak ju budete potrebovať

- "šestonedielske“ nohavičky podľa uváženia - nie že podľa uváženia, ale určite áno. V čom inom tam asi tak máte byť ? Oni vám tam poskytnú akurát tak popôrodné vložky. Kam si ich máte dať, to mi z tohto zoznamu jasné nie je...

Tu sme ale zďaleka neskončili. Určite si so sebou ďalej vezmite:

Aspoň tri-štyri nočné košele na ramienka. Áno, aj uprostred januára. Áno, na Kramároch totiž holdujú rozpáleným radiátorom na izbách, ktoré ešte k tomu asi nepoznajú akúkoľvek reguláciu (asi preto nimi aj holdujú). Čiže v izbách vkuse praží ako uprostred leta, a to aj keď vonku mrzne. Čo je síce fajn, ale len keď máte so sebou to správne oblečenie.

Príbor - áno, dobre čítate. Vôbec nesrandujem, práve naopak. Vlastný príbor je pre vás jedinou vstupenkou k akémukoľvek jedlu, ktoré neviete zjesť len rukami. True story, ja som ho prvý deň nemala, a nebyť štedrých spolubývajúcich na izbe by som nejedla obed. Túto pikošku sa pravdepodobne boja napísať do oficiálneho zoznamu na stránke. Veľmi múdre. Príbor sa vraj spomína na prednáške o predpôrodnej príprave od pani psychologičky. Kde som druhý krát už nebola.

Výbavička pre dieťa – počas pobytu v pôrodnici:

- jednorazové plienky (UNB poskytuje len 4ks/deň) - áno

- bavlnené plienky 5 – 10 ks - áno

- jednorazové vlhké hygienické obrúsky - áno

- deka,

- čiapočka,

- rukavičky,

- ponožky.

Všetko áno, ale tu sme taktiež neskončili.

Pre dieťa si prineste úplne všetko oblečenie. Vyhnete sa tak zbytočnému chodeniu na novorodenecké oddelenie, kde budete potom musieť vracať všetko požičané precikané oblečenie či perinky, a pýtať si neustále nové. Vezmite si teda určite so sebou:

Body s dlhým rukávom – kľudne aj desať kusov. Je to najideálnejší kus odevu vzhľadom na vyššie uvedené teplotné podmienky. Vaše dieťa bude len v ňom a v perinke.

Ponožky na nohy pre dieťa

Prípadne rukavičky (ale praktickejšie je dávať dieťatku aj na ruky ponožky, tie si zaručene nedá dole)

Možno pár nohavíc, ideálne s uzatvoreným nohami, tzv. dupačkové

Pár dupačiek, ale ja som ich nepoužila. Je im v nich teplo, keď sú zabalení ešte v tých perinkách.

Výbavička pre dieťa - v deň odchodu z pôrodnice

- bavlnené plienky 2 ks,

- košieľka, svetrík, dupačky, čiapka, ponožky – odporúčame bavlnené,

- zavinovačka alebo spací vak s kapucňou,

- nánožník alebo teplejšia deka podľa aktuálneho počasia,

- autosedačka.

Áno.

A teraz k samotnému návodu na prežitie.

Príchod

Keď teda už budete mať pocit, že idete rodiť, prísť musíte na tzv. urgentný príjem. Pozrite si predtým presne, kde sa nachádza vchod doň, a ako sa tam najľahšie dostať autom. Hľadať to počas vašich pôrodných bolestí nie je úplne ideálne.

Nachystajte si zvlášť tašku, kde budete mať veci, ktoré si na seba oblečiete hneď ako prídete na príjem, čiže nejakú nočnú košeľu, župan, ponožky, papuče, prípadne uterák, vodu, prípadne nejaký hroznový cukor alebo sladený nápoj. Inými slovami, nachystajte si tašku s oblečením, v ktorom chcete rodiť... Zvyšok vecí vám totiž (v tom lepšom prípade) zoberie muž, a uvidíte ich už (v tom lepšom prípade) až po pôrode. Mať preto zvlášť tašku, ktorú si vezmete na pôrodnú sálu, je viac než prezieravé.

Nenechajte sa odradiť povojnovým vzhľadom priestorov urgentného príjmu. Áno viem, vyzerá to tam, akoby ste sa hlásili na nejaké dobrovoľné tajné darovanie orgánov, alebo ako v utečeneckých celách. Prezliekáreň s ich povestnými desivými kachličkami tiež nebudí zrovna upokojujúci dojem. Kašlite na to. Idete rodiť. Ostatné je fuk.

Musíte sa zmieriť s tým, že ak s vami ide rodiť aj váš partner, uvidíte ho od tohto momentu až na pôrodnej sále. V prezliekárni vám akurát vezme tie vaše veci, v ktorých ste prišli, a potom už len čaká vonku, kedy ho zavolá sestrička.

Čakanie

Od tej chvíle začína celý proces príjmu na pôrodné oddelenie. Nasleduje všelijaké podpisovanie a vypĺňanie papierov, vrátane vypísania mena pre vaše dieťa. Skúste si na tú chvíľu nevšímať vaše pôrodné kontrakcie a sústrediť sa na to meno. Napríklad, nepomýľte sa ako ja, a nenapíšte tam meno vášho prvého dieťaťa. Keďže prvú mám dcéru, a teraz sa mi narodil chlapec, aspoň to pobavilo. Nakoniec sme ale nemali druhú Alicu.

Potom vás pozrú, ako ste otvorená, a následne vás napoja na monitor, aby zistili, či teda máte naozaj tie kontrakcie, ktoré im vy tvrdíte, že máte... Ak ste otvorená už veľmi, dajú vás na monitor rovno na pôrodnej sále. Čo bol môj prípad počas môjho druhého pôrodu.

Pozor ! Pri mojom prvom pôrode v roku 2015 im monitor nie úplne fungoval. Čo znamená, že aj keď ja som bola presvedčená, že kontrakcie mám, bola som jediná. Istý, mimoriadne príjemný, empatický a chápavý pán doktor moje tvrdenia o kontrakciách po pohľade na monitor okomentoval veľmi vhodnou poznámkou „ženičky a ich pocity“.

Tu ale prichádza čas na moju radu – kašlite na nich ! Po prvé, spomínaný lekár bol podľa jeho slov po 24 hodinovej službe. Po druhé, ako už to klasicky naši doktori u nás vedia, jeho psychologické zručnosti sa rovnajú schopnosti Fica zabrániť prvým trom pochodom za Slušné Slovensko, ALE. Ako vždy, nakoniec spravil všetko, ako mal. Nechal ma na noc v „čakárni“ pre rodičky. Síce s neskrývaným pohoršením, že na mňa musia míňať ďalšie papiere, posteľ, posteľné prádlo, ako aj jeho mimoriadne starostlivo vyberané slová, ale nechal ma tam. Našťastie.

O pár hodín neskôr som totiž porodila. Pán doktor, ak ste sa v mojom článku náhodou našli, tak áno, boli to len moje pocity, ktoré mi umožnili bezpečne porodiť. Otázka ešte na vás – čím by ste sa pri pôrode riadili vy ? Rozumom ?...

Takže jedna možná varianta – čakáte v posteli na izbe s dvoma ďalšími budúcimi rodičkami. Jedna z najťažších vecí, určite. Poradím vám opäť – nevšímajte si nič, nepočúvajte nikoho, len seba. Nenechajte sa vyviesť z miery občasnými výkrikmi práve rodiacich žien, prasknutými plodovými vodami na chodbe, či príbehmi od vašich spolučakajúcich budúcich matiek (nebojte sa ale, toto všetko nastáva len v prípadoch, že máte akurát smolu, a rodí viac žien naraz. Nemusí to tak byť rozhodne vždy). Kašlite na nich! Ideálne pustiť si nejakú hudbu, a v kľude predýchavať kontrakcie.

Potom to príde. Ku pôrodu sa vyjadrovať nejdem, dva pôrody zo mňa rozhodne nerobia odborníka na túto tému. Nespravilo by ho ani desať pôrodov. Moje osobné postrehy zhrniem asi takto: robte všetko, čo môžete, a ešte asi tak sto krát viac. Určite vám to pôjde. Čiastočne preto, lebo nebudete mať na výber, a čiastočne preto, lebo motivácia je silná.

Zazmluvnenie si lekára

V prípade, že na to máte peniaze, určite si lekára zazmluvnite. Je to dobrá poistka. Šanca, že tento „bonus“ využijete, je na základe mojich skúseností tak 50%. Prvý krát by som bez zazmluvneného lekára porodila asi v čakacej miestnosti. Keďže mi do posledného momentu nikto neveril intenzitu mojich kontrakcií, kebyže nenapíšem môjmu zazmluvnenému lekárovi smsku, a ten by neprišiel, mohlo to dopadnúť všelijako. Vzhľadom na podľa monitora neexistujúce kontrakcie si ma tam totiž z personálu absolútne nikto nevšímal.

Hneď ako môj zazmluvnený lekár prišiel, pozrel ma ako som otvorená, a šokovaný vyhlásil, že na osem prstov. Len polhodinu predtým mi sestrička povedala po ďalšom monitore, ktorý mi spravili, že sa to „pomaličky rozbieha“... Táto chyba zo strany personálu určite bola čiastočne spôsobená aj absolútne neadekvátnym pracovným vypätím všetkých sestričiek aj lekárov. V čase, keď som rodila, sa totiž pararelne pokazil kotol na Antolskej, a tak nezazmluvnené rodičky posielali na Kramáre.

Tento fakt, spolu so situáciou, že už beztak mali v tú noc kapacitné problémy, spôsobila na oddelení skutočne takmer až kritický stav. V tú noc mali tuším štyri pôrody a asi šesť sekcií, a ráno v podobných číslach pokračovali. Netvrdím, že nerobili všetko, čo bolo v ich silách. Rovnako ako netvrdím, že ich neobdivujem za ich výdrž aj napriek evidentnému spánkovému deficitu a zrejmému prepracovaniu. Taktiež viem, že nikto z personálu nemôže za to, že pravdepodobne nemajú peniaze na zakúpenie nového monitora, ktorý by ukazoval reálne kontrakcie. Stále som však dostala starostlivosť, ktorá bola absolútne neadekvátna.

Kontrastne, pri mojom druhom pôrode nikto nepochyboval o jeho začatí. Otvorená som bola na tri prsty už dva týždne dozadu, a keď som prišla, mala som kontrakcie už naozaj silné, takže ma nechali rovno na pôrodnej sále, a asi o hodinu na to som porodila. Zrovna vtedy tam okrem mňa nerodil nikto ďalší, takže bolo v podstate úplne jedno, aký lekár pri mne bude. Zazmluvnenie preto bolo možno aj zbytočné.

Bonding

Tak tam ste, a ak bude všetko v poriadku, na brucho vám čoskoro pristane malé teplé zmätené klbko, vaše dieťa. Emócie sú rôzne až žiadne, u každého však absolútne odlišné, nemá zmysel rozvíjať túto tému ďalej. Jediná rada – užite si to, ako viete. Ak si to užiť neviete, je to úplne v poriadku. Nebudete prvá, ani posledná ... Taktiež to neznamená, že budete mizernou matkou.

Prvý krát bol môj bonding s dcérou skrátený kvôli už spomínaným kapacitným dôvodom. Ako prvomatke vo mne vtedy prevládal strach a stres z pocitu novo nadobudnutej zodpovednosti viac než akákoľvek iná emócia. Čo je určite škoda.

Ten druhý krát sme ale na rodiacej sále boli naozaj len my s mužom, a bolo to naozaj niečo, na čo asi nikdy nezabudnem. Pohľad do maličkých, prenikavo tmavomodrých očí, ktoré sa ma s akousi dojímavou intenzitou a neskutočnou chuťou do života snažili zachytiť pri štveraní sa môjho syna vyššie a vyššie ku mne (prirodzený reflex detí, ktorý neskôr zasa na chvíľu zabudnú, aj keď teda syn si na neho mimoriadne rýchlo spomenul), mám v hlave prakticky ešte vždy, keď sa na neho pozriem. Verím, že mi vydrží ešte veľmi dlho. Každému by podľa mňa mal vydržať ešte veľmi dlho. Aby sme nikdy nezabudli, že raz to bolo takéto stvorenie, očakávajúce od sveta úplne všetko a nič zároveň, a bezprostredne milujúce každého, kto mu prejaví aspoň trošku nehy. A že sme takýto raz boli my všetci. 

Moment prisatia sa dieťaťa ešte pri bondingu považujem po tejto skúsenosti taktiež za mimoriadne prospešný pre váš budúci vzťah s dieťaťom. Aj keď som tomu po prvom dieťati nie veľmi verila, naozaj na základe mojej skúsenosti môže čo najskoršie prisatie sa dieťaťa pomôcť pri lepšom rozbehnutí kojenia.Samozrejme, ide to ale aj bez toho.

Nejako takto bude Vaše dieťa vyzerať tesne predtým, ako Vám ho prinesú na bonding. Šanca, že pri tom zabudnete na celý pôrod, je veľmi vysoká.
Nejako takto bude Vaše dieťa vyzerať tesne predtým, ako Vám ho prinesú na bonding. Šanca, že pri tom zabudnete na celý pôrod, je veľmi vysoká. (zdroj: Eva)

Fáza eufórie

Myslím, že touto fázou prejdú takmer všetky ženy po prirodzenom pôrode (s cisárskym rezom skúsenosť nemám). Je to fajn. Je vám vtedy všetko jedno, a ste jednoducho len šťastná, že ste to prežili, a aj vaše dieťa, a aj váš muž, ak tam bol s vami. Skúste z tejto fázy čerpať čo najviac a čo najdlhšie, zíde sa vám to.

Vytriezvenie na izbe

Potom vás prenesú na izbu, a vy sa ešte pár hodín vznášate v obláčiku šťastia. Ten ale, tak ako všetko, nemôže trvať večne. Raz príde ten moment, kedy si uvedomíte, že na večeru jete rohlík s taveným syrom, a spomínate tak na vaše postkomunistické časy v škole v prírode. Ak vás nerozmrzí jedálniček, môže to byť vaša posteľ, ktorá bola vyrobená asi pre obrov, a z ktorej nezleziete inak než akýmsi skokom dole. Alebo malá mrežovaná prenosná postieľka vášho dieťatka, ktorá vyzerá ako klietka pre psa. Alebo pani upratovačka (aj keď všetká česť jej práci), ktorá vám ráno o piatej dá prvý budíček v podobe zapnutia neónky z druhej svetovej, hučiacej ešte k tomu ako v miestnosti pri policajnom výsluchu.

Moja rada; kašlite na to! Máte skvelé dieťa, ste matkou. Sestričky sú naštvané, lebo majú mizerné platy, a celý deň sa motajú okolo bezprízorných novopečených mamičiek, ktoré sa vo väčšine prípadov (vrátane mňa) tvária, akoby práve pristáli na mesiaci, a ich schopnosť normálnych a pohotových odpovedí sa rovná takmer nule. To, že na takéto správanie máme plné právo, je už druhá vec. To, že ony by to mohli a mali chápať, to je ešte tretia vec. Lenže, lenže ... keďže už hodnú chvíľu nám na Slovensku vládne mafia, je trochu problém chcieť od sestier, ktoré vo dne v noci hasia všetky diery v ementále zvanom naše zdravotníctvo, aby si popri tom ešte našli čas prísť na panelovú diskusiu do KC Dunaj so Ženskými Kruhmi na tému „Medzi nami ... prvorodičkami“...

Príklad spomínaného jedálnička
Príklad spomínaného jedálnička (zdroj: Eva)

Lekári

Majú tu, logicky, najvyššie postavenie, a adekvátne k tomu sa aj správajú z celého personálu s najväčším rešpektom k vám („česť "výnimkám .....). Veľké ilúzie si ale zasa nerobte. Stále ste pre nich len ďalšia rodička, ktorú musia skontrolovať, a za ktorú majú zodpovednosť. Na rozhovory o vašich dojmoch a pojmoch tu priestor opäť nie je.

Toľko k vľúdnosti popôrodného oddelenia, alebo oddelenia šestonedelia.

Niečo viac ku sestrám

Neviem, či to je len mnou, alebo k tomu naozaj prispeli aj nemalé iniciatívy Ženských Kruhov a ním podobných aktivít, isté je, druhý krát (január 2018) som z ich prístupu mala omnoho lepší dojem. Musím povedať, že sestry sa naozaj snažili, a ak sa tu dal nájsť niekto, kto by si aj našiel čas riešiť s vami vaše opuchnuté bradavky, neexistujúce mlieko, zvláštne neidentifikovateľné zvuky či správanie sa vášho dieťaťa, vaše problémy so stolicou, so sprchovaním, močením, či len tak všeobecne neurčitými pocitmi beznádeje, boli to ony. Za čo im, aspoň takto a teraz, ďakujem.

Who is who

Jedna vec, ktorú vám nepovedia na žiadnej predpôrodnej príprave, ale pekelne by sa vám na začiatku zišla; akýsi úvod, alebo predstavenie celého personálu, ktorý vám bude nasledujúce dni rôznorodo „spríjemňovať“ váš pobyt.

Inými slovami, v intervale každých päť minút až každú hodinu niekto vždy vtrhne do vašej izby ako zelená vlna rádia Express v aute, keď vám akurát práve hrajú vašu obľúbenú pieseň, ktorú ste naposledy počuli pred desiatimi rokmi a jej názov ste zabudli.

Týmto štýlom za vami neustále bude niekto prichádzať a odchádzať, a riešiť s vami rôzne časti vašich problémov. Vždy ale len časti. Pozor, nesnažte sa s nimi baviť o čomkoľvek, čo sa netýka problému, ktorý s vami chcú riešiť. Uvediem príklad; nemá zmysel pýtať sa pani upratovačky, prečo vaše dieťatko ešte nemalo prvú stolicu. Rovnako nemá zmysel sťažovať sa pediatričke pre novorodencov, že vám dnes ešte nikto nevyniesol smetný kôš. Takže, jednou a provždy; máme tu nasledovný personál:

  1. ​​Pani upratovačky (zväčša najviac naštvané, urazené, a s najmenšou snahou pochopiť váš momentálny svet matky z Marsu. Ak sa k nim ale budete napriek tomu správať slušne a normálne, po chvíli si vás obľúbia, a menia sa na tie najmilšie)

  2. Sestry, ktoré sa delia na:

  • sestry, zaujímajúce sa o váš zdravotný stav (gynekologické sestry)

  • sestry, zaujímajúce sa o vaše dieťa (pediatrické sestry)

  1. Doktori, ktorí sa taktiež delia na:

  • doktorov, zaujímajúcich sa o váš zdravotný stav (gynekológovia)

  • doktorov, zaujímajúcich sa o vaše dieťa (pediatri)

  • doktorov, nezaujímajúcich sa o nič (napríklad po 24 hodinovej službe)

  1. Pani z matriky

  2. Pani s ponukou umeleckého vyfotografovania vášho dieťaťa s rekvizitami

Akákoľvek vaša otázka, nesúvisiaca s ich profesiou ich vie priviesť do prudkej depresie a závažnej nechute ďalej s vami akokoľvek komunikovať. Tak si to radšej dobre rozmyslite. Alebo sa na to aj môžete čo? Vykašľať. To je moja rada. Pýtajte sa, čo vám hrdlo ráči, a kto sa veľa pýta, raz dostane ... buď po hube, alebo odpoveď. Isté je jedno. Kto sa nepýta, ten sa nič nedozvie. Rozhodne otázky, cielené tomu správnemu človekovi si tam vážia zlatom, a patrične túto vašu duchaprítomnosť ocenia. Vráti sa vám to v podobe minimálne rešpektujúceho rozhovoru.

Týmto by som zároveň rada odkázala všetkým zo spomínaného personálu; tým, že sa nám predstavíte, možno síce prídete o päť sekúnd vášho času a života, avšak môžete v rovnakom momente získať ďalších 15 minút k dobru, nakoľko sa tak vyhnete vyššie spomínaným nevhodne cieleným otázkam / reakciám mamičiek.

Spoluležiace

Veľká kapitola, keďže od nich záleží naozaj veľa. Inými slovami, nebude vám úplne jedno, či ste na izbe s novopečenou mamičkou, ktorá s vami má potrebu konzultovať každé zaprdenie svojho pokladíka, alebo či budete s matkou tretieho dieťaťa, ktorá je rada, že si aspoň na pár dní oddýchne v pôrodnici. Tento faktor môžete nie vždy ovplyvniť, avšak ak by ste mali pocit, že vaša spoluležiaca má výrazný vplyv na vašu nepohodu, a vy ste ešte k tomu napríklad na gynekologickom oddelení alebo na trojkovej izbe, trvajte na preradení na nadštandard k niekomu inému.

Počet ľudí na izbe

Pri mojom druhom pôrode som prenikla trošku hlbšie do tajov prideľovania nadštandardných izieb rodičkám, a dozvedela som sa veľmi nečakaný fakt, a síce, že bájna jednotková izba, je protekčná. Kto by to bol na Slovensku čakal ? Asi všetci, okrem mňa. Najprv som nechápala, prečo na mňa tak zvláštne pozerajú, keď som sestrám pri vyplňovaní papierov o tom, akú chcem izbu, sebavedomo povedala, že by som chcela byť na jednotke. Potom nasledovala séria výhovoriek a dôvodov, prečo je jednotka akosi stále obsadená. Potom som sa po celodennom otravovaní všetkých, ktorých som stretla (vrátane upratovačiek), dočkala preloženia z trojkovej izby na gynekologickom oddelení na nadštandardnú dvojku na oddelení šestonedelia (o nutnosti tohto kroku neskôr). Tam ku mne na pár hodín zavítala prvorodička, ktorá si veľmi familiárne tikala s istým pánom doktorom. A potom ju preradili do tej, údajne obsadenej jednotkovej izby.

Stratégia izieb

Ku izbám a ich výberu ešte niečo viac. Nech sa deje čokoľvek, snažte sa dostať na oddelenie šestonedelia. Totiž, keď majú niekedy plno, obzvlášť rodičky bez cisárskeho rezu dávajú o poschodie nižšie na gynekologické oddelenie. V praxi to znamená asi toľko, že čokoľvek, čo potrebujete riešiť s vašim dieťaťom, je vždy o poschodie vyššie. Keďže rýchlosť a spoľahlivosť výťahu na Kramároch sa rovná schopnosti Pellegriniho zostaviť „novú“ vládu, budete chodiť pešo po schodoch. S novorodencom na rukách a bosá v župane, s prebdenými hodinami, stúpajúcimi priamo úmerne s vašim pobytom na Kramároch, a energiou, priamo úmerne zasa klesajúcou, to nie je úplne tá najpríjemnejšia činnosť.

Preto, tlačte sa na oddelenie šestonedelia všetkými desiatimi. A to aj za cenu, že by ste nemali nadštandardnú izbu. Je to stále neporovnateľne väčší komfort, a hlavne pocit bezpečia, že akýkoľvek problém s vašim dieťaťom vedia vybaviť rýchlejšie a na mieste.

Nemyslite si ale, že spomínané premiestnenie sa na tieto spomínané lepšie izby bude zas také jednoduché. Bezprostredne po pôrode vás totiž vždy dajú tam, kde je akurát miesto. Potom sa začnú zaujímať, za akú izbu ste ochotná zaplatiť, a podľa toho sa s vami budú, či nebudú ďalej baviť. To ale neplatí pri vašom prejavenom záujme o jednotkovú izbu. Tá je totiž „stále obsadená“, ako som už spomínala vyššie.

Rozhodne, ak sa dozvedia, že chcete ísť na dvojku, sú ochotní umožniť vám presťahovanie sa. Otázka už je len, či sa táto informácia prederie cez celé to množstvo personálu (a schodov) až k vám. Ak aj nie, mám radu – otravujte ich. Otravujte ich s tým, až kým vás nepreložia. Stojí vám to naozaj za to, presťahovať sa čo najskôr, kým ešte nebudete vo fáze dočasného vyhorenia.

Rovnako sa oplatí bojovať aj za nadštandardnú izbu, a to síce z dvoch najdôležitejších dôvodov:

  1. V nadštandardnej izbe vám prinesú všetko jedlo priamo do izby, a máte tam „luxus“ miniatúrneho stolíka so stoličkou, kde sa môžete najesť ako človek, a zároveň pri tom nemusíte opúšťať vaše dieťa. (To, že vášmu dieťaťu je väčšinu času vášho pobytu na Kramároch ešte srdečne jedno, kde ste, nakoľko väčšinou spí, je druhá vec, vám to však jedno najskôr nebude). V opačnom prípade budete jesť v spoločnej „jedálni“ (aj keď nazvala by som to skôr akýmsi vyústením chodby) so všetkými ostatnými, viac či menej frustrovanými matkami. A to možno nemusíte chcieť. Ale možno aj áno, a len ja som fajnový asociál. Rozhodne, ak ste ním aj vy, robte ako vám radím.

  2. Na nadštandardnej izbe máte k dispozícii sprchu aj záchod priamo na izbe. Aj keď zdieľanú s vedľajšou izbou. O výhodách tejto vymoženosti asi písať ďalej veľmi nemusím.

Moja nadštandardná izba na oddelení šestonedelia (keďže som tam mala neporiadok, uvádzam radšej len v decentnom prítmí zapadajúceho slnka)
Moja nadštandardná izba na oddelení šestonedelia (keďže som tam mala neporiadok, uvádzam radšej len v decentnom prítmí zapadajúceho slnka) (zdroj: Eva)

Niečo o šetrení energie

Energia je všeobecne vzácna vec, to vieme všetci. Ale o jej skutočnej hodnote sa dozviete, až keď sa vám narodí dieťa. Nie, nie je to ako adrenalínový raftingový výlet, nie je to ako výstup na štyritisícovku. Nie je to ako tri prežúrované noci za sebou. Je tu jeden základný rozdiel, a síce, že v prípade materstva sa tento adrenalínový zážitok nikam nevytratí. Je tam stále s vami. Deň aj noc. Vy sa len musíte naučiť žiť s ním, a prestať ho po čase vnímať ako adrenalínový, naopak, začať ho vnímať ako veľmi prirodzený, kľudný a vzácny zážitok. Ak sa vám to podarí, dajte mi vedieť, a veľmi rada sa stretnem s takouto skvelou matkou. Naozaj. Mne sa to darí len čiastočne, a len občas. Rozhodne sa ale treba snažiť. Na začiatok úplne postačí jedno: neberte to všetko tak strašne vážne. To dieťa tu bude. Vydrží toho veľa. A vy tiež.

Isté je však jedno. Akokoľvek sa budete na začiatku snažiť byť v pohode a s nadhľadom, s veľkou pravdepodobnosťou vám to nie úplne vyjde. Keďže ale aj v prípade absolútneho neúspechu tu vaše dieťa stále bude, a bude vás potrebovať stále úplne rovnako, odniekiaľ musíte mať na to energiu. Preto moja rada nad zlato – spite vždy, keď to je možné.

Nie, vaše dieťa sa nedusí pri tých divných zvukoch, ktoré vydáva, ani nie je smutné, ani opustené vo svojej postieľke vedľa vás. Má sa najskôr úplne skvele a teší sa na ďalšie mlieko od vás alebo z fľašky. Tým, že sa na neho na tých pár hodín (aspoň) v noci vykašlete a budete spať, spravíte službu nie len sebe, ale (hlavne) aj vášmu dieťaťu. Miera jeho kľudu a pohody je totiž priamo úmerne závislá od tej vašej. Nechce sa pozerať na vaše červené nevyspaté oči a zúfalý výraz v tvári, či silený úsmev cez slzy. Na druhej strane sa zasa nemusíte za každú cenu snažiť byť strašne v pohode ... Ak aj nebudete, vaše dieťa to prežije. 

Keď aj nebudete môcť spať, nemajte pocit, že sa za každých okolností musíte rozprávať s vašimi spoluležiacimi. Nemusíte. Je to extrémne vyčerpávajúci proces, a tak si kľudne môžete dovoliť byť trochu sebecká, a vedieť si povedať, že teraz jednoducho potrebujete kľud. V opačnom prípade sa veľmi rýchlo môžete ocitnúť v stave, kedy ďalšiu energiu mať už jednoducho nebudete, ale potrebovať ju budete stále rovnako. Nie je to úplne ideálny stav.

Kojenie

... alebo snaženie sa o neho. Jedna z vašich hlavných činností (aktivít?) po pôrode. Nie som laktačná poradkyňa, a všetky rady od sestričiek mi pri prvom dieťati boli na nič, práve naopak, len ma vystresovali ešte viac. Keď vám niekto sto krát za deň povie, ako máte byť v pohode a v kľude, aby vám mlieko nabehlo, môžete dať ruku do ohňa za to, že na konci dňa budete mať chuť tak vyskočiť z okna.

Nemusíte byť v úplnej pohode. Dokonca ani veľmi nemôžete. Nevyčítajte si to. Čo vám môže pomôcť, je vaše dieťa. Sústreďte sa na neho. Aké je skvelé, maličké, dokonalé vo svojej absolútnej nedokonalosti, krehké a tak odolné zároveň, ako ničomu nerozumie, ale predsa s vami už akosi od začiatku komunikuje, ako krásne vonia, ako sa rozkošne vystiera pri prebúdzaní, ako si prekrúca svoje nožičky v perinke, ako zíva, kýcha .... Je tu, a to je všetko, na čom záleží. A potom si k nemu ľahnite, a nechajte ho nájsť vám bradavku. A mlieko pôjde. Aspoň takto som to spravila ja pri druhom dieťati. A mlieko išlo.

Dieťa, vyššie spomínaný hlavný motivátor pri vašom kojení
Dieťa, vyššie spomínaný hlavný motivátor pri vašom kojení (zdroj: Eva)

Pri prvom to bolo trochu zložitejšie ...ale to by bolo už na ďalšiu zvlášť kapitolu.

Problémov, ktoré môžu vzniknúť pri kojení (alebo skôr pokusov o neho) pri vašom prvom dieťati, je totiž toľko, že aj mimoriadne presné a autentické opísanie toho môjho by vám bolo pravdepodobne na nič. V zásade ale ide zhruba o tieto scenáre:

  1. Nemáte dosť mlieka. Skúste najprv čaj na kojenie (mne pomáhal), alebo v lekárni predávajú aj špeciálne kapsuly na kojenie

  2. Máte dosť mlieka, ale vaše dieťa ho nevie ešte dostatočne silno sať, lebo

  • nemáte bradavku v tvare cumla z dmky

  • máte bradavku v tvare cumla z dmky, a vaše dieťa sa do nej pustí s takým nadšením, že vám do pár hodín horí od bolesti a máte na nej pľuzgiere, a vy si radšej prajete, aby ste to mlieko nemali, a teda ďalšie kojenie sa môže stať pre vás na čas otáznym (mne sa tomuto podarilo vyhnúť vďaka Lansinohu, skvelý krém na ochranu bradaviek)

  • lebo je lenivé (vtip)

  • lebo je ešte príliš slabé - v tom prípade mu dávate na začiatku mlieko z fľašky, alebo si dávate na bradavku tie skvelé klobúčiky. Môj názor, za všetkých okolností najprv vyskúšajte čo najviac kojiť bez klobúčika aj bez fľašky, len tréningom sa to naučí vaše dieťa aj vy. Pozor ale, nikdy za cenu vyhladovania vášho dieťaťa! Ako zistíte, že je naozaj hladné? Že bude plakať, a neuspí ho absolútne nič.

  1. Máte dosť mlieka, ale myslíte si, že nemáte dosť mlieka

  2. Nemáte dosť mlieka, ale myslíte si, že máte dosť mlieka (a vaše dieťa je preto hladné, ale vy o tom neviete)

  3. Máte dosť mlieka, a vaše dieťa ho vie sať, ale nemáte dosť endorfínov na to, aby ste tomu uverili, a tak sa aj tak cítite zúfalo

  4. Máte dosť mlieka, a vaše dieťa ho vie sať – ak patríte do tejto skupiny, môžete si naozaj gratulovať, polovica úspešného začiatku vášho materstva je za vami.

Odsávanie mlieka

Mlieko je potrebné odsávať si v prípade, že vaše dieťa ho nevládze poriadne sať.

Každý, kto si niekedy vyskúšal túto skvelú činnosť vie, že zábavnejšie je už len hrať šach s cvičenou opicou. Inými slovami, nie je veľa činností v živote, ktoré by vás vedeli priviesť do takej depresie, ako je odsávanie mlieka. Je totiž nesmierne ukľudňujúce a relaxačné môcť si počas tých pár voľných minút, ktoré vám ostanú popri pokusoch o kojenie, nosenie, prebaľovanie, prezliekanie vášho dieťaťa a popri dohadovaní sa s personálom nemocnice, (pokúsiť sa) odsať si pre zmenu nejaké to mlieko, a cítiť sa tak aspoň na chvíľu ako v MadMaxe. Okrem toho, že to relatívne bolí, vás pravdepodobne ešte bude aj deptať tá strhujúca rýchlosť stekajúceho mlieka, ako si tam kvapka po kvapke razí cestu na dno malej fľaštičky, a vy počítate odsaté mlilitre ako eurá pri nákupe v obchode o siedmej večer, keď nemôžete platiť platobnou kartou.

Napriek tomu, odsávanie mlieka môže určite pomôcť pri rozbehnutí kojenia, preto sa to podľa môjho názoru oplatí vydržať. 

To do list

Pri druhom pôrode som už presne vedela, aký zoznam vecí musíme aj s mojím dieťaťom zvládnuť, aby sme boli prepustení späť na svetlo sveta. Ozrejmím vám to teda v skratke.

Ak sa chcete s vaším dieťaťom dostať čo najrýchlejšie domov, sústreďte sa na jedinú vec: kojenie. Ak aj nemáte mlieko, tak kŕmenie. Totiž, vaše dieťa musí preukázať aspoň známky priberania. Ak to nepreukáže, ostávate, až kým to preukáže.

Druhá vec, kvôli ktorej sa môžete na oddelení šestonedelia zdržať, je ešte váš zdravotný stav. Myslite preto rovnako aj na seba. Jednoducho, pustia vás domov len zdravých. Logické, dáva to zmysel, znie to fajn.

V skutočnosti sa ale možno občas budete cítiť pri vážení vášho dieťaťa takmer ako pri ťahaní si otázky na skúške. Moja rada: kašlite na to! Ak aj budete musieť ostať o pár dní dlhšie, opakujte si, že je to stále len pár dní. Mne takéto opakovanie si samozrejme nepomohlo, ale vám možno pomôže.

Okrem týchto dvoch hlavných dôvodov na prepustenie absolvuje vaše dieťa ešte prvé kúpanie vo vaničke, a pár ďalších testov, ktoré vás pár krát opäť vyženú z postele aj s vaším dieťaťom a môžu vám pridať ku už beztak relatívne akútnej únave. Keď na ne ale budete pripravená, budete možno menej rozčarovaná, než som bola ja pri prvom dieťati.

Výhľad

Nech už na tom budete ale počas vášho pobytu na Kramároch akokoľvek, vždy vám môže pomôcť jedna vec - výhľad. Z ôsmeho poschodia máte slušný pohľad na nemalú časť Bratislavy pod vami, a pri troche šťastia a dobrom timingu sa dočkáte aj toho unikátneho pohľadu zapadajúceho slnka, oranžovo sa ligotajúceho na strechách domčekov pri horskom parku, odrážajúceho sa od pouličných lámp, či mlák na betóne, osvetľujúceho nám život „tam vonku“, ako akýsi maják nádeje, či predzvesť lepších časov.

Skôr či neskôr sa odtiaľto dostanete a to, na čo sa teraz pozeráte cez okná, ktoré naposledy umývali v roku 94, sa onedlho stane pre vás opäť normálnou realitou. Realitou síce trochu novou, už s vaším dieťaťom, ale stále krásnou, ak nie aj ešte krajšou, než doteraz.

Dovtedy si aspoň stále opakujte, že vaše dieťa aj vy naozaj STE v rukách odborníkov, ktorí sa síce občas tvária ako predavačka pri pokladni päť minút pred záverečnou, ALE myslia to v skutočnosti s vami ešte stále celkom dobre. A majú svoju prácu svojím spôsobom naozaj radi. Pretože keby nie, už by v týchto fantastických podmienkach dávno neboli.

Výhľad z oddelenia šestonedelia
Výhľad z oddelenia šestonedelia (zdroj: Eva)
Eva Meszárosová

Eva Meszárosová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Občas sem niečo napíšem. Nájdete ma písať aj v Kurníku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéPre planétu ZemRužovo-modrý biznisSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu